Strach.?..

Stádo divých koní preženie sa hlavou, mám sa brániť?

Skryť sa?

Alebo ostať, postaviť sa čelom ku vlajúcim hrivám a divokým očiam...?

Je tu však možnosť, že to nezvládnem a ostanem podupaná, nevládna

Podstúpiť to riziko?

..Ničivý strach z vlastnej nedokonalosti..

Rozožiera,

Ničí,

Buráca hlboko v útrobách..

Kvapkajúca kyselina zo zubu toho hnusného vyškierajúceho sa klauna.

-Nemá vlastnú tvár,

jeho sloboda zanikla vo vlastnom egoizme.

..Ležím akoby omámená,ochromená

a kvapka za kvapkou presakuje cez oblečenie, kožu, svaly, rovno na srdce..

Tmavý hybridný obrys týčiaci sa nadomnou...

A z duše sa pomaly, bolestivo odlupujú črepiny

ako šupiny z mŕtveho kapra.

Dôveru zrazu zastiera ťažký plášť, nepriehľadný, nekonečný..?..

Ruky sa z posledných síl predbiehajú, ktorá skôr nájde jeho koniec.

Mozog vydáva nezmyselné správy telu,

telo celé zmätené,

ako medvedica, keď stratí mladé...

Nie, niekde musí byť koniec hľadania!

Raz nájdem tú trhlinu a ožiari ma Nádhera.

Rana, ktorá bola nespočetne veľa ráz otvorená,

ktorú si obväzoval láskavými obväzmi nádeje cez ruky Tvojich anjelov,

sa yacelí a už nikdy,

Nikdy sa neotvorí..

Ničivé pochybnosti o existencii,

otáznikoch a príčinách Zmiznú,

nahradíš ich úsmevmi a pohladeniami..

Túžba po vyslobodení sa stane skutočnosťou..

Nekonečná hra, v ktorej si sa schovával a ja som bola vždy tou, ktorá žmúri, sa skončí,

a ja upadnem v Tvojom objatí,

zostarnem,

Navždy...

Nechám sa Tebou zviesť a Ty ma obklopíš Slobodou,

Múdrosťou,

Plnosťou,

Nehou

a svojou Veľkoleposťou...

..a Odpustíš..