Túžim...

Prázdna vďaka deficitom mnohých vecí

a pritom úžasne plná

Neslobodná,spútaná realitou

a nepochopiteľne slobodná, obdarená nepoškvrnenými krídlami holubice...

Pribitá k zemi

zmietajúc sa niekde medzi neprijatím a láskyplnou ponukou,

hľadiac na nádheru pokoja a pocitu milovanej...

Nekonečná škála pocitov,

tak ťaživých a tak krásnych

Ty si to nazval ŽIVOTOM

Túžba byť nádhernou,

chcenou,

prekrikovaná hnevom a neutíchajúcimi výčitkami

Zostreľovaná pri výstupe na vrch,

ponížená,

zničená...

A zasa dokonale odvážna,

pohladená - potreba zasa raz naplnená.

Striedanie obrovských ľadových kríh a pokojného vánku pri jazere...

Môj beh, klus, šprint, ľahký sangvinický krok,

zabrzdenie a zľaknutý výraz tváre spojený s ústupom z poľa...

Čaká tu však bašta nedovoľujúca únik.

Zostať.

Zostať a znova zahrať na flaute,

bez zbytočných a pritom tak potrebných falošných tónov, zle chytených dierok...

Nemôžem,

už nemôžem uniknúť.

Už sa to viac nedá..

Je to nemožné tak, ako žiť bez srdca...

Som sama,

nepochopená,

no stále obklopená Tvojimi Anjelmi, Dôkazmi a Zázrakmi.

Ty Vieš,

nepotrebuješ plytvať slovami,písmenami...

Ty Si

nepotrebuješ na to Nič a pritom Všetko...

Nikdy nikým úplne pochopený, Chápeš.

Ja potrebujem byť pochopená pre pochopenie...

Nikdy milovaný úplnou láskou, Miluješ Láskou PREKYPUJÚCOU, NEPOZNANOU.

Ja musím byť milovaná pre milovanie...

Si Harmóniou Sám.

Ja ju musím najskôr cítiť,

počuť,

vidieť,

aby som mohla vytvoriť zlomok z nej...

Stratiť sa v Tebe,

Nechať sa rozplynúť,

Preniknúť a stať sa Nekonečne SLOBODNOU

"napriek"

Tvojej voľbe...

Klince zmiznú,

Zem sa rozplynie,

Vnímať Nepochopiteľné,

Príťažlivé,

Fascinujúce,

Byť časticou v Tvojom vesmíre...

Byť v Tvojom Bytí

bez slov,

pochopená Jediným Pohľadom...