proti logike...

Láska.

Je tu.

Odjakživa a navždy.

-Pre mňa totálne nelogické, nepochopiteľné a pritom tak pravdivé slová...

Čo je to? Každá bunka môjho tela po nej túži. Vyskakuje, chce ju nájsť, chce byť ňou.. Cítiš to?

Túži po niečom čo ešte nikdy úplne nepoznala. Ale aj tak prahne po tej tajomnej Láske. Hľadá to nádherné, to, čo má tisíc rôznych mien.
Riskuje stále viac, urobí pre splnenie svojej túžby maximum..
No vie (nevedno odkiaľ), že ak ju raz nájde, nájde všetko..
No ona sa skrýva..
Uteká.?. Keď ju už máš na dosah, keď už sa zdá byť tak blízko, ako mávnutím prútika sa stratí.. Stratí?
Nie, ona čaká, to len Tebe sa zahmlel pohľad..Ona predsa túži po tom, aby si ju našiel.
Otvára ústa - no nepočuješ žiadnu hlásku.
Plače - no nevidíš žiadnu slzu..
Ste však spojení zázračným putom.
...Ty a Láska. Láska a Ty...
Prečo ste si tak blízki a pritom zdrvujúco zahalení diaľkou?

V jednej chvíli ju cítiš, cítiš, ako je v Tebe a Ty v nej, v utrpení, v tak rozdielnom a rovnakom utrpení..
Vnímaš jej nádheru a dačo v Tebe chce zrazu vzlietnuť..
Prežívaš dotyk jej bytia..

Je tu aj vtedy, keď sa Ti farby zlejú do jednej a Tvoja túžba sa zmení na potrebu uniknúť? Vtedy, keď vdychuješ len minimálne dávky okolitého sveta?
Túžiš sa vypariť, zažiť bezmyšlienkovitý skok..
Tvoj rezignujúci mozog Ti šepká, že každý je predsa nahraditeľný.. Nie, nikto Ťa nechápe, si predsa obyčajný blázon! ...

"Láska", kde si teraz???

Láska.

Je tu.

Odjakživa a navždy.

-Pre mňa totálne nelogické, nepochopiteľné a pritom tak pravdivé slová...