Rožok so syrom

Tak tu sedím a džgám do seba rožok so syrom (maximum taveňáku na minimálnej ploche), a som vďacná za ľudí.

Za ľudí, bez ktorých by som nedokázala žiť.

Ľudia, ktorí sú náplňou mojho života.

Moji blízki, moja rodina, ktorá tvorí základ mojho bytia. Ľudia, chtiac či nechtiac, neskutočne blízki mojmu srdcu, aj keď občas sa mi zdajú byť neskutočne vzdialení..

Moji blízki, rodina, ktorú si "vyberám" sama, priatelia.. Ľudia, ktorí možno dennodenne bojujú s tým, aby ma dokázali v každom momente vnímať takú, aká som.. Ľudia, ktorí do seba neskutočne zapadajú a tvoria nádhernú mozaiku zážitkov, rozhovorov, prijatí, vzdialenosti a zauzlíkovaných duší..

Moji vzdialenejší, tí, ktorí cez deň prejdú okolo mňa, možno si ma ani nevšimnú, no ja tak rada rozmýšľam nad ich vnútrom.. Ľudia, ktorí vo mne vyvolávajú nespočetne veľa otáznikov, z ktorých žijem a dýcham určitý čas.. Ľudia so zdanlivo zatvorenými bránami, ktorí čakajú na dobyvateľa so srdcom ušitým na mieru, rovno pre nich..

Časť mojho dychu patrí práve ľuďom.

Som fascinovaná ľuďmi, tajomstvami obaľovanými svalmi a kožou.

Nepochopiteľné myšlienkové pochody, tak jedinečné a neopakovateľné..

Ľúbim ich oči, hlboké, roznofarebné, šťastné, bolestné..

Ľúbim ich ústa, dokážu vyčariť najnádhernejší úsmev..

Ľúbim ich ruky, spletenicu buniek, ktoré dokážu toľko..

Ľúbim ich srdce, plné nepreskúmaných zákutí, srdce, ktoré rozháňa život v celom tele a navokol..

Som nimi unesená, každou jednou komunikáciou, verbálnou, či neverbálnou, pozitívnou, či negatívnou..

..Rožok som dojedla a prišla som na to,

že Človek je jednoducho mojou srdcovou záležitisťou.. :)