
Priam nenávidím tie chvíle, keď máš v hlave tisíce otázok a zrazu ani na jedinú z nich nevidíš odpoveď. Cítiš sa totálne hlúpo, pretože v momente nič nechápeš a pripadáš si ako neskutočný hlupák, najvačší zo všetkých.. Hej, načahuješ sa za pravdou, aj keď vieš, že to neobsiahneš.. Pýtaš sa, ale je ticho..
Je ale zvláštne, že tieto chvíle svojim sposobom aj ľúbim..
Keď ich práve neprežívam, dakde vnútri sa na ne teším, pretože život je o nich.. A neskor aj o odpovediach.. No a tieto chvíle do mňa vlievajú nové šálky pokory pred Jednou Veľkou Right Answer, zmenšujú sebaľúbu pýchu a zvyšujú potrebu Vzťahu.
Zároveň sa snažím si vsugerovať, že nemožem dostať odpovede na všetko hneď, aj keď tie nánosy sebectva hovoria o inom a často vyvolávajú pocit, že ak ich hneď nebudem mať, zbláznim sa.. Hej, sebectvo má akési šupky, ako cibuľa a sú hrubšie a hrubšie a musím uznať, že je ich dosť..
Prosím, prinášaj mi tieto matúce chvíle, aj keď si ich práve nebudem priať.
Dávaj mi túžbu po odpovediach a srdce plné otázok.
Veď vieš, aké je to vzácne keď duša stuhne pokorou, ľútosťou a láskou...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára