
Po dlhšom čase som sa rozhodla sem napísať.
Neviem presne čo, ale jedno viem, nebude to žiaden pokus o neveršovanú poéziu, alebo možno pre vás nepochopiteľné splete viet a slovných spojení..:)
Dnes to bude obyčajne - neobyčajný článok..
O osem hodín..
Už len o osem, ešte pred dvoma hodinami mi do ucha cez mobil priateľka vravela, už len desať.. Kopa ľudí mi tiež povedalo, že po tomto okamihu sa moj život začne meniť.. Bude iný, prežiari ho dačo mocné.. Ešte pred chvíľou mi prišla SMSka s tým, ako tento moment zmenil život jednému človeku.. V mysli mám toľko otázok..
Hej, cítim sa neskutočne zvláštne.
Cítim, že sa blíži dačo veľmi, veľmi veľké, možno je to Dakto..
Cítim, že to je Dačo, čo som ešte nikdy nezažila.. Niečo nepoznané..
Cítim tiež, že som priveľmi malá, aby som To mohla privítať bez nervozity a chvenia žalúdka..
Cítim sa nekompetentná prijať ďaľšiu Tretinu z Úplného..
Cítim, že by som bola nesmierne šťastná, keby sa to dialo v tejto sekunde, no tiež cítim, že mi vnútro zviera strach..
Strach.. Čoho sa vlastne bojím??
Bojím sa Toho, kto ma miluje tak, že Dal Seba Celého kvoli mne na drevo kríža?..
Toho, kto by to nepochybne spravil aj po tisíci krát len kvoli mne?..
Toho, kto dáva dary ktoré nik iný dať nemože?..
Čoho sa vlastne bojím???
Asi to bude zasa vlastná nedokonalosť..
Tak veľmi túžim, aby Prišiel a Obnovil staré, Vyplnil prázdne, Stvoril doposiaľ nestvorené..
Ako sa pripraviť čo najlepšie?
Nechcem dopadnúť ako nerozumná panna, ktorá si nekúpila olej.
Nie, ja túžim vojsť na hostinu, chcem, aby pred všetkými povedal - "Toto je moja milovaná dcéra!"..
Už len osem hodín..
Minúta po minúte, sekunda po sekunde, ešte ich musí ubehnúť asi 28800..:)
Už len pár tisíc sekúnd "ma delí" od Teba..
teraz ma napadá, ktovie, ako to zariadiš:) Teším sa ale, že to bude pre Teba snáď po miliónty krát, ale aj tak to Zariadiš úplne novo..
Už len osem hodín..
A budeme spolu, inak spolu ako sme teraz a ako sme boli inokedy..
Už len osem hodín..
Verím, že Prídeš..
Prídeš,
Pomaly,
Ale Isto..
..Čakám..
5 komentárov:
hehe, konecne nieco skutocne pozitivne:) parada...:) len tak dalej!
hahahaaa jupíí prvý komentár!!:)
no,snažím sa, to vieš,my pesimisti to nemáme ľahké:) díky!:D
hmm, ja som to tak vobec neprezivala..u mna to bolo tak jednoduche, ale myslim, ze aj krasne..inak, aj si cakala pri tom cakani aj nieco konkretne, alebo...??
anka,
v jednoduchosti je občas aj krása,to ale vieš sama:) .. a tiež ma fascinuje,akí sme všetci rozdielni..
či konkretne?:) to vieš, fantázia pracovala na plné obrátky, ale.. vobec som si nevedela konkrétne predstaviť, čo to vlastne všetko znamená, možno preto, že som mala v sebe toľký zmatok..
Ty?..
hmm, ani neviem..sla som do neznameho s istym nadsenim, ale hlavne strachom..hoci, cakala som, ze nieco sa zmeni..Este DS nechapem ani zhruba, ale myslim, ze jeden z jeho darov-co som si az spatne uvedomila, bola odvaha vziat si birmovancov..ved som uz bola pevne rozhodnuta, ze ja nie, ze na ot nemem, ze..:-))
a predsa...:)myslim, ze prisiel s necakanym..:-)
Zverejnenie komentára