ráno pošúchal si oko
ako robí každé ráno
potom štipol sa či žije
a zistil že ešte áno
tak zohrial včerajšiu kávu
a z chleba poutieral prach
a tak ako každé ráno
z oka odrážal sa mu strach
že zasa musí niekam ísť
že zasa musí niekým byť
že zas musí niečo robiť
aby mohol tuná prežiť
nikdy viac sa však nevráti
život čo takto premárnil
a tak šiel a s tým praštil
a v ten deň sa zbláznil šťastím
stále znovu vždy to isté
myšlienky sú trocha hmlisté
ani nevie kým je vlastne
a nič ho už nenapadne
život sa prirýchlo točí
prázdnota mu kuká z očí
asi na to nemá talent
na život nepozná patent
že zasa musí niekam ísť
že zasa musí niekým byť
že zas musí niečo robiť
aby tuná mohol prežiť
nikdy viac sa však nevráti
život čo takto premárnil
a tak šiel a s tým praštil
a v ten deň sa zbláznil šťastím
(autor: Dagmara Pellerová )
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára